Vtedy keď ...

Vtedy keď...

Vtedy, keď budem Ti smutný,

tak povedz mi, že ma ľúbiš...

ja budem prešťastný za dní

nocami budem tvoj mužík.

Vtedy, keď budem žiarlivý,

tak povedz mi, že ma ľúbiš,

za ruku veď ma bez viny,

túžbou ma ochraňuj, daj tíš.

Keď smútkom sa ku mne prilkáš,

tak poviem Ti, že Ťa ľúbim...

zažnem ti iskierku v očkách

za úsmev vymeníš slzy.

Ak osud nás zmočí ťažkou,

budeme ďalej sa ľúbiť,

ťažobu párajme láskou,

nebude celá, už len niť.

Aj keď budeme vzdialení,

tak povedz mi,že ma ľúbiš...

budem vzdialený od dámy,

čo bude ma lákať do skrýš...

Keď trysknú slzy na očká,

ja poviem Ti, že Ťa ľúbim...

nežne Ťa pohladím, počkám,

úsmev sa rozžiari, Ty s ním.

I keď budeme staručkí,

i tak si povieme ľúbim,

klátiť budú nás barličky,

veď čas nám odtečie a my s ním.