Tým čo prežívaš, prechádza snáď každý. Niekto si stavia stenu z podrazov a sklamaní, ktoré mu prinesú iní a niekto zas zo sklamaní vlastného seba. Za touto stenou sa potom smutne skrývajú a v očiach majú tisíc otáznikov, ktoré sa pýtajú na svet z druhej strany steny.
"Svieti tam stále slnko? Prechádza sa tam šťastie? Ublíži mi tam niekto?"
Aj ja som mal okolo seba túto stenu. Bola chladná, vlhká a bola všade okolo mňa a preto som si po čase začínal myslieť, že to nie je stena, ale svet okolo mňa. Našťastie v tej stene boli malé dierky pomedzi tehly a tak som pomedzi ne sem-tam niečo videl a zrazu som mal túžbu vidieť toho viac. Chcel som sa dostať cez tú stenu, ale nedala sa zbúrať ani preliezť, musel som ju teda začať rozoberať.
Na každej tehličke bolo niečo napísané mojou rukou. Až keď som sa pozrel vlastnému strachu do očí, až vtedy som to vedel prečítať a tak som túto stenu pomaly rozoberal a čítal, každý text na tehličke som skúmal, overoval a zisťoval som, že som nemal celkom pravdu, keď som to písal, staval. A tak sa pomaly ale isto stávala zo steny kopa tehál tam niekde v mojom srdci. Nie, nevyhodím ju, pretožeje v nej kopec múdrosti a ponaučenia a veľa krát sa k nej vraciam, keď niekomu chcem pomôcť. Hľadám v nej odpoveď a cestu ku šťastiu. Tak sa vykašli na strach, neujdeš mu, ale nemusíš ísť s ním. Ja stojím na druhej strane tvojej steny, vidím ťa, aká si vo vnútri krásna a ty vidíš cez malú dierku moje oči, ako sa na teba smejú. Dávam ti malé sústa pocitov v podobe veršov, aby si nebola hladná a aby si vedela ako je vonku fajn. Nemôžem ti pomôcť tú stenu rozobrať, to sa nedá, ale môžem ti pomôcť čítať čo máš napísané na tehličkách a načrieť do svojej kopy a porovnať zážitok,názor. Budem ťa čakať, kým nerozoberieš tú stenu a potom...? ...potom sa rozhodneš, pretože svet vonku je plný neobmedzených možností...
"ako v rozprávke"
...ak sa ti bude zdať, že som na teba zanevrel, že sa s tebou nebavím, alebo že som smutný, tak si z toho nič nerob. Možno práve vtedy sa snažím niečo prečítať na svojej novej tehličke. Aj mne ich ešte niekoľko ostalo ...