Strach

Strach.

        Milý priateľu, tu je nutné podotknúť, že strach má veľa podôb, veľa tvárí a veľa spôsobov ako sa dostať človeku tak povediac do jeho plánov životných.

        Strach z nedostatku. Strach z nedostatku je konfrontácia mysle s dušou, duchom, kedy sa myseľ obáva toho, že nebudú naplnené požiadavky telesné, duchovné či pudové. Duch človeka vie, pozná pravdy a skutočnosti a cez dušu dáva impulzy vo forme pocitov a emócií telu a myseľ to následne analyzuje. Duch vie, že keď má byť človek ako bytosť stávajúca z viacerých úrovní tak povediac hladná v akomkoľvek smere, tak je to proces potrebný pre celú bytosť, proces pri ktorom sa ako pri hladovke človek čistí, zbavuje toho čo je nepotrebné a zaťažujúce, aby mohol s ľahkosťou pokračovať ďalej na ceste životom. Teda hladovka ponímaná s uvedomením a láskou je v podstate proces očisty. Strach je deštrukčné konanie mysle, ktoré pramení z jej nevedomia, nevidenia súvislostí nadčasových, pretože myslenie je fungovanie na úrovni rozumu, teda hmoty a hmota ako vieš je v neustálom procese premeny, alebo ak chceš, tak kolobehu zrodu a smrti.

        Myseľ teda vidí súvislosti v určitom časovom úseku, v úseku svojho poznania a v úseku od uvedomenia si seba samej až do bodu v ktorom sa momentálne nachádza.

        Duša nepozná čas, lebo nepodlieha hmote. Duša vie čakať, túžiť, milovať do nekonečna, lebo jej podstatou nie je hmota ako taká, ale cítenie, vnímanie, emocionalita, ktorá ňou prechádza tak do sféry duchovnej ako aj hmotnej.Telo na to reaguje fyzickými prejavmi a duch si overuje pravdy, ktoré vie a potrebuje ich zažiť, aby nadobudol vlastnú skúsenosť a tým pádom má pravdu zažitú, je ňou presiaknutý.

        Strach teda nepramení z ducha, lebo duch je nadčasový, nekonečný a preto nemôže mať strach zo smrti. Duša je prejavom ducha,teda je tiež nadčasová a tiež nemá strach zo zániku.

        Rozum je na tom inak. Rozum je vo sfére hmoty a tá ako vieš, je v neustálom procese premeny, teda určitý tvar, alebo konzistenciu si udrží iba určitý čas a potom sa premení na niečo iné. A práve preto má strach, lebo strach je výsledkom analityky rozumu, že bude zle, ťažko, nepríjemne a rozum po tomto netúži, rozum si to "svoje" obdobie chce užívať tak povediac v blahobyte. Ibaže ako na dušu pôsobí duch, tak na ňu pôsobí aj myseľ. Duša prejavuje spontánne všetko čo do nej vstupuje a prežiaruje týmto svoje vnútro, telo, okolie a v konečnom dôsledku toto vysiela ako vlnenie do celého vesmíru ako túžbu a túžby sa plnia. Takže čo je vysielané, to sa vracia.

        "Zdá sa to ako bezvýchodisková situácia, ale nie je."

        Viera. Viera ako taká je vlnenie ktoré má obrovskú silu, dokáže rozpustiť prakticky čokoľvek z toho čo prichádza a zmeniť to na niečo iné, dokáže doslova zmeniť sled udalostí a úžasné a krásne na nej vďaka Bohu je to, že nemusí byť ničím podložená.Viera sa nepotrebuje o nič opierať. Viera nepotrebuje predošlé analýzy, aby sa mohla rozhodnúť. Viera je nezávislá na názore rozumu a jeho konšpiráciách. Viera je úžasný a krásny dar, ktorý nám dal Boh do vienka, aby sme neboli bezmocní. Viera je priama linka spojenia s Bohom.

        Láska. Láska je sila tvorivá.Z lásky sa neustále mení celý vesmír a do poslednej bodky všetko čo je v ňom. Láska je podstatou bytia a fungovania ako takého. Láska je sila, ktorá drží všetko pokope, a keď sa stratí, tak sa to rozplynie.Láska je sila ktorá zhmotňuje. Doslova ! Láska stvorila vesmír a všetko z čoho sa vesmír skladá. Láska je to, čo zhmotňuje myšlienku.

        Keď sa Láska a Viera v tebe spoja, začneš robiť zázraky. Zázraky na všetkých tvojich úrovniach. Tak na čo ti je strach. Máš predsa Vieru a Lásku a tým pádom aj Nádej.

...Lásku Vieru Nádej...

...Nádej Lásku Vieru...

...Nádej Vieru Lásku...

...Vieru Nádej Lásku...

....Lásku Nádej Vieru...