Prvá noc ...

Prvá noc...

Prečítal som si pár riadkov,

placho písané boli,

túžbou si kreslila svojou,

že túžiš lásku po boji.

Tak vytočil som pár čísel,

ozval sa nežný tvoj hlas,

na chvíľu ku Tebe prišiel,

plamienok skrsol v nás...

Spolu v jedinej posteli,

nočný šat delí nám telá,

hladím Ťa nežne nesmelý,

ďakuješ chvením mi celá.

Túžime hrať sa vášniví,

niečo Ťa stále hatí,

strach Ti chcel vsadiť vo chvíli

do srdca niekto tretí...

Zaspávaš láskou schúlená,

menej Ťa dávne trápi,

strach Ti vraví „dovidenia“,

spi sladko,som už len ja,ty.

Posledné bozky perami,

sny už sadajú na Teba,

neži skutkami cudzími,

ver mi,viacej tu netreba.

Ranná káva je na stole,

 sestra prichádza prvá,

slzy v očiach a sny tvoje,

či táto láska potrvá.

Oči sa bozkom stretajú

strach a aj túžba ich čnie,

odpoveď nikto ti nedá tu,

pretože nik dnes, dnes nie.