Podáš im?

Podáš im?

Pozri na žobrákov,

na špinavú chásu,

čakajúc na halier

si hľadajú spásu.

Tá skromnosť odetá

do ciest ich pohrúži,

v srdci je pokora

a špina na koži.

Domov svoj nosia si

na chrbte vo vaku,

perinou nebo spí,

posteľ ich vo strachu.

Chlieb ich v kadi je,

tam niekde nachádza,

ich skromné nádeje

handrou to prezradzia.

Žobrú od ľudí to,

čo starosťou šetrili,

nie je nám to ľúto,

že chudoba ich píli...

Nesú ten kríž ľudstva

čo každý by mal poniesť.

Ďakuj ich obetiam...

a daj im najesť tiež.

Nemôžeš dnes vedieť,

že čo Ťa tu čaká...

Prekrásna bohatosť?

Či rola somráka?

Preto im z vďaky daj

tiež almužnu dáku,

dopraj im osudia,

tiež podaj im ruku...

...a netvár sa pánsky,

by spasil si svet...

veď možno raz,cez vrásky,

od neho budeš chcieť...

( ...na zemi je pre všetkých všetkého dosť, ibaže sú ľudia, ktorí to, čo dostávajú od Boha na to, aby pomohli iným, radšej vyhodia, akoby mali niekomu darovať...

...lebo kto nedáva s láskou, nedáva vôbec nič... )

...túto báseň venujem všetkým ľuďom na svete, ktorí z akéhokoľvek dôvodu trpia chudobou...

...lebo nikto z nás nemôže vedieť z akého dôvodu nesú tieto kríže...