Poďakovanie Márii Petrovej

Poďakovanie Márii Petrovej.

Povedal ktosi raz v kuchyni pri okne

"Ak je láska hriech...? kto povie, kto to vie?"

Bolo to dievča len čo rieklo tú vetu,

vyrástlo nad stromček a krásny kvet kde tu,

prežilo lásky a bôle a slasti,

dni plné krás a smiechu tak jak Ty...

Čo múdrosťou srší dnes má takú tvár...,

jej láska v nás prší z jej básienok pár...

Je to dážď mierny a tichý a láskavý,

myje náš bôľ ... a pohladí, opraví...

Boľavé srdiečka čičíka básňou

tak trošku boľavou a predsa krásnou...

Ďakujem za to, že som Vás cítil,

že pri Vás som vnímal a plakal a smútil...,

že Láska je v ľuďoch a o nich a pre nich,

som aj otec aj syn a bol som aj ženích...

Aj ja to už viem, že láska vždy netká,

plátna jak krásny kvet je slepá ... aj vrtká...

že sadne si k vám a predsa tam nie je ,

že z priveľkých diaľ sa na vás usmeje,

že zrazu je pri vás ... a zrazu sa schová...

ja ďakujem Vám, že cítil som znova,

že láska je radosť a nie prázdne slová.

( ...táto báseň je poďakovaním z hĺbky môjho srdca pani Márii Petrovej a zároveň vďakou za jej klenot, ktorý dala ľuďom zo svojej nádhernej duše... )