Odovzdanie

Odovzdanie.

Keď písmo si píšeš na papier,

keď slová sú pieseňkou krásnou,

keď takto si líčiš, čo si chcel,

tak prekladáš srdce do básňou.

Keď takto si dušou pokľakneš,

seba dáš Bohu do náruči,

od Neho načri  lásku tiež,

a ranu ti razom vylieči.

Keď prikladáš na oltár slzu,

a srdce chveje sa bázňou,

tak ťarchy ti odpustia, zmažú,

a cena ti stane sa vzácnou.

Keď v živote utrpíš vrásku,

a údy sťažnú ti slabosťou,

tak v srdci maj kvety čo rastú,

na ktorých krásu nám nieto slov.

Keď vďaku vzdáš za život krásny,

a pominieš útrapy bezo slov,

osudom budeš žiť v bázni,

ku Bohu pristúpiš vďačnosťou.

Tak nerob si zbytočné vrásky,

i tak sa vymenia s mladosťou,

ponímaj život jak krásny,

a ovplývaj vierou tisíc-stou.

Keď zapejú zvony ti poslednú

a život svoj uvidíš z výšky,

nech srdce ti spočnie pri Bohu,

nech nemáš už na zemi zvyšky.