Nahí na svet prichádzame ...
Nahí na svet prichádzame.
Predstav si, že prichádzaš nahý na svet. Prídeš na svet a dajú ti odev, aby si nebol nahý, aby ťa poznali podľa odevu. Ty si Ty a ten odev je tvoje telo. V tom odeve tráviš všetok svoj čas, keď spíš, rastieš, dospievaš, miluješ, staráš sa o rodinu, oddychuješ... Tak ako všetko hmotné, sa i tento odev opotrebúva, starne, niekde je "diera", niekde je "ošúchané", niekde je "záplata"...
Tento odev je jedinečný, podľa neho nás zpoznávajú, pretože sme v ňom stále celí odetí. Niektorí ľudia "nafasovali" nádherný odev a niektorí z tých čo sa na nich pozerajú chvália ich odev, možno im ho závidia a možno túžia mať takúto krásu doma. Keď sa pozrieš na ľudí s "nádherným odevom" a uvidíš ich a nie ten odev, tak veľa krát vidíš, že sú smutní, lebo každý venuje pozornosť "ich odevu" a nie im .Zaoberá sa tým, v čom sú odení a oni ostávajú nepovšimnutí "stáť" niekde bokom. Ich krása im je niekedy príťažou. Sú ľudia, ktorí "nafasovali" bežný odev, "sú zaradení" do skupiny "bežných", niekto si všimne jedinečnosť ich odevu a niekto si všimne aj jedinečnosť ich. Sú ľudia, ktorí majú odev, ktorý priťahuje pozornosť svojou neprehliadnuteľnou inakosťou. Majú "krátke rukávy" alebo "krátke nohavice" alebo ich odev vypadá byť pokrčený, alebo im je "príliš veľký" alebo "príliš malý". Veľa z tých, ktorí na nich pozerajú sa pýtajú, prečo si to nevyžehlia, alebo nevymenia ... ibaže to sa tu na zemi nedá tak ľahko uskutočniť, lebo "krajčíri" ostali tam hore, tam doma odkiaľ sme prišli. Niektorí sa trápia nad tým, aký odev na sebe majú a najradšej by ho vymenili, aby sa páčili ostatným. Sú ľudia, ktorí vidia odev, ktorý nás pokrýva, ktorým sme celí obalení, ale vidia aj nás, teda tých, ktorí sú v tomto odeve, vidia, že máme možno krátke nohavice, ale nie nohy, vidia, že máme možno krátke rukávy, ale nie ruky, vidia, že máme možno pokrčenú košeľu ale nie hrudník, vidia nás. Každý má niečo "pokrčené", niečo "ošúchané", niečo "deravé" a niečo "krátke", proste každý má niečo. A prečo je to tak ? Asi preto, že si od krajčírov zoberieme odev "na skúšku", aby sme zistili, ako sa v ňom budeme cítiť, či nás nebude tlačiť, alebo či nám nebude veľký, či nám nebude "zima", keď máme niečo krátke, alebo či sa nebudeme hanbiť, keď máme niečo pokrčené. Mnohí z nás zabúdajú na to, že toto sú "odevy", ktoré jedného dňa vyzlečieme a ostaneme rovnako "nahí". Boh nás oblieka do tisícerých odevov ako kvety z ktorých sú niektoré pre potešenie oka, niektoré sú liečivé byliny, niektoré majú tŕne, lebo majú strach, že im niekto ublíži tak sa pre istotu bránia a sú tisíce iných, ktoré tu majú svoje jedinečné miesto, svoje jedinečné poslanie. Nejde o to aby sme hľadali krásu odevu ... ide o Nás ..