Kto som ?

Kto som ?

Nie "kto si myslím že som " , ale: Kto naozaj som?

Som niekto, kto sa snaží niečím živiť, kto sa snaží si nahovoriť, že toto je "to pravé orechové " a pritom sníva o niečom inom? Je ten život ktorý "naozaj žijem " ten ktorý chcem žiť ? Ak snívam o inakšom živote prečo ho nežijem ? Prečo snívam o inom živote ? Asi preto, že s týmto niesom spokojný. Som murár, ktorý sníva o tom, že bude spisovateľ ?  Tak kto vlastne som ? Murár, alebo spisovateľ ? Som otec, a jednoducho nad tým nerozmýšľam či som, alebo niesom otec. Kým som nebol otcom, tak mi "chodilo porozume" , či chcem, alebo nechcem byť otcom. Čo ma "nútilo" rozmýšľať nad tým či chcem, alebo nechcem byť otcom ? Túžba mi "klopala na rozum" a hovorila : Nerozmýšľal si nad tým, že by si sa stal otcom ? Prečo som tú túžbu mal ? Preto, že na to bol ten správny čas ? Myslím že áno . Takže kto vlastne som ? A z toho vyplýva ďalšia otázka : Čo čakám ja, od svojho života ?  Ľahkosť, radosť, úspech "vo svojich očiach" , spokojnosť, úctu... Kto okrem mňa mi môže splniť moje túžby ? Kto pozná moje túžby lepšie ako ja? Z ľudí nikto. Boh ? Boh ich pozná ! Je Boh niekto, kto má za mňa plniť moje túžby ? Nie. Je to niekto, kto ich pozná, kto o nich vie všetko, kto o mne vie všetko, kto ma neustále počúva, kto mi neustále dáva nápady kde môžem začať s napĺňaním svojich túžob, kto ma vedie neustále k tej mojej správnej ceste, za mojím šťastím ,stavia mi do cesty ľudí, situácie, veci ktoré mi neustále pripomínajú to, po čom túžim dáva mi ich pred oči, a ja sa stále iba dookola pýtam : "Čo mám robiť aby som bol šťastný ? " a On mi to stále dookola opakuje cez moje túžby. Samotné slovo túžba vyjadruje svojou podstatou svoje posolstvo ! Túžiť po niečom znamená chcieť "to", nevedieť sa toho vzdať. Byť si "vedomý" toho, že "to" ma urobí šťastným. Túžim zrealizovať to, čo ma urobí šťastným, teda viem,  že keď teraz niesom šťasný, tak nerealizujem to, čo ma šťastným urobí. Tak čo mi v tom bráni ? Pýcha ? Rezignácia ? Odsudzovanie seba samého ? Pochybovačnosť ? ...a tieto postoje k sebe, ostatným, či dokonca voči Bohu ma môžu urobiť šťastným ? Prinesú mi v konečnom dôsledku vytúžené šťastie ??? Tak čo mi prinesie šťastie ? Možno si ho mám priniesť sám. Veď ja sám, okrem Boha, viem čo ma urobí šťastným, tak prečo čakám od niekoho iného, že to za mňa urobí ? Urobím to ja s Božou pomocou, lebo my dvaja vieme ako vypadá moje šťastie. Už niesom murár ktorý túži byť spisovateľom ! Som spisovateľ  ktorý píše a zatiaľ si zarába pri murárčine ! Zatiaľ si zarábam pri murárčine. Už niesom murár, ale spisovateľ. Som spisovateľ. Ďakujem. Už viem kto som.

...to je úľava !

...a Ty si kto ?