Ja pýtal som  smutný ...

Ja pýtal som smutný...

Ja pýtal som smutný onehdaj,

či srdce mi spozná Lásku,

duša či moja príde v ráj,

či objímem Lásku krásnu.

Kričal som do tmy, že pribrať chcem,

že telo mi cestu hatí,

že nemôžem pribrať ani cent,

ostanem kolesom piatym.

Však kebych bol krásny ženský sen,

nešiel bych vtedy na net,

a mal by som spústu krásy len,

v krásach takých,,kde lásky niet.

Teraz už Láska dobre viem,

pri kom sa túžim zobúdzať,

s tebou chcem prežiť každý deň,

tebe chcem pusu na noc dať.

Ktosi mi povedal: Neblázni!

Poznáš ju iba štvrtý deň!

Samoty zrátané sú už dni,

počli sme túžiť, cítim, viem.

Vravíš už nie sme Ty a Ja,

od prvej chvíle už sme pár,

cítiš to od srdca do rája,

kráľovná moja, ja Tvoj kráľ...

Bohu som za Lásku ďakoval,

ktorou ma v živote trápil,

keby som nepoznal bôľ a žiaľ,

ďalej bych líhal sám na týl.