Chcel som Ti povedať...

 

Pri Tebe rozmýšľam o nás dvoch,

že čo bych Ti povedal,keby smel,

tak si to píšem po hárkoch

ak raz ti onemiem, papier nie...

 

Hľadal som takú ,ako si Ty,

takú, čo slzy má v mojich básňach,

patria Ti budúce vzpomienky

teraz ti neviem riecť, čo túhy chcia...

 

Vraj žena je ako mužov tieň,

ak beží za ním, nevie ho dobehnúť,

ak ide tíško za ním...tam...sem,

on nevie ju zhliadnuť, nevie jej púť...

 

Malú tú chvíľu to vytrvám,

oheň a páľavu v mojom srdci...

potom dám na ľad srdce sám,

budem jak Ruženka...smutne spiaci.

 

Tam budem si snívať ten svoj sen,

o krásnej a s vánkom vo vlasoch,

že prídeš bozkom v jeden deň,

ma zachrániť razom...či nás dvoch?

 

Ja chcem ti vyriekať Ľúbim Ťa...

jak túžim po Tebe,jak Ťa chcem...

kým dávaš inému zo srdca,

tak nesmiem ti z duše podať sen...

 

Asi tu takto musím hynúť,

keď neviem s tým pohnúť tam,či sem,

vydržím bez lásky chvíľu minút

keď lásku čo našiel som, nemôžem...

 

...že vraj sa ľuďom plnia sny,ale ľudia ich nevidia,

pretože sen chodí potichúčky zadnými vrátkami a málokto si ho všimne...

a keď sa sen skončí,a oni sa zobudia,

tak im ostane krásna vzpomienka na to,

čo mohli zažiť,keby nespali...

...ale...

kto by už dnes veril snom?