Bezodná

Bezodná.

Chcela byť šťastná, mladá, krásna,

a radosťou príjmala ľudí,

tragédia bola vždy bez dna,

keď došlo, že zase sa nudí...

a hláskom známym, tým presmutným,

ozval sa v zápetí telefón,

znala, že láskou jej poslúžim,

v ťažobe stále pri nej som...

slzavo riekajúc ťažkosti

cucala potajmä súcity,

žmýkala drzo až do kostí,

kým nemala bachor nažratý...

keď si už dobila baterky,

stopla ten hovor, telefón,

ja zničený vstal som poťažky,

a šiel sa nadýchať niekam von...

takto to trvalo mesiace,

stretnutia úspešne odsúva,

došlo mi časom, chce-nechce

ona je kradnúca bezodná...

veď sem-tam mi ešte zavolá,

a táže či stále rád ju mám,

si myslí, že je dokonalá,

preto jej bezduchej odpúšťam...

i takto sa niektorí majú,

asi sa nedá nič vykonať,

keď podľahnú, uveria ta ju,

nevedia bezodným stavať hať...