Ako sa má šťastena?

Pýtal som sa Nešťastia,

keď prišlo znenazdajky,

že: Ako sa má Šťastena?

Či auto ju prešlo v diaľky?

Nešťastie sa pousmialo,

ukázalo nežnú tvár,

na líce mi dalo dielo,

aj ja som zažil s ním chvíľ pár.

Častovalo ma otázkou:

"Čo je Šťastie,a čo nie?

Keď sa stretneš s kopou prachou,

je to Šťastie? Kto to vie?

Porozmýšľaj nad tou vetou:

Že skončí raz všetko,

deň i noc i vôňa kvetov,

i nemoc čo má kde-kto.

Niesom Šťastie, či Nešťastie

vedz ty pravdu takú,

že slnko kvety zabije,

no z neho i rastú ...

Opustí vás láska veľká?

Slzy druhá umyje...

Keď doprší búrka dievka,

slnko razom tu zas je...

Všetko je len nedočkavosť

čo vy ľudia máte,

kto nepozná starostí dosť,

ten nepozná Šťastie...

Som Láska ... aj Nenávisť ...

som Zdravie ... aj Choroba ...

som Vláda ... aj Bezmocnosť ...

som Mladosť ... aj Staroba ...

Nie som Šťastie ani Smola

to je pravé poznanie,

som Učiteľ, Zem je Škola,

kým nezaznie zvonenie..."

(...osoby a obsadenie sa v živote menia ako hviezdna obloha, pomaly, ale isto. Základ je brať čo príde, pretože to má prísť, lebo to má svoj zmysel, ktorý je vidno až potom, keď uvidíš celok. Tak sa netráp a ži.Nič nie je nemožné a nič nie je večné. Všetko je len ľudská nevedomosť a nedočkavosť...)